Touto frázou začína množstvo rozprávkových príbehov v knižkách našich detí. Ruku na srdce, milí rodičia. Koľko času strávime tým, že tieto knižky vezmeme do ruky a prečítame rozprávku svojim drobcom? A robíme to vôbec? V niektorých rodinách sa to stalo pekným večerný rituálom vždy pred spaním, ale u veľa rodín sa to nedeje vôbec.
holčička o vánocích
Veď načo aj? Televízie sú plné rozprávok, dokonca si ich niektoré deti vedia pustiť už aj cez internet. Tak načo tým strácať čas? Toto je uvažovanie mnohých rodičov, ktorí sa po celodennej šichte v práci tešia na pokojný večer, keď ich deti konečne zaspia. Je to naozaj tak, doba je rýchla, musíme sa snažiť držať s ňou krok, ale určite by to nemalo byť na úkor tých, ktorí nás najviac potrebujú. Našich detí. Nech už je rodič akokoľvek unavený, mal by si nájsť krátku chvíľu na to, aby si sadol k svojim ratolestiam a prečítal im aspoň kúsok z ich obľúbenej rozprávkovej knižky.

Má to totiž viacero výhod:

ü  už len čas, ktorý aktívne venujeme svojmu dieťaťu pri čítaní rozprávok by mal by pre nás i pre neho na nezaplatenie
ü  dieťa sa cíti pri zaspávaní v spoločnosti rodiča v bezpečí a keď vie, že mu venujeme svoj čas, cíti, že je pre nás dôležité
ü  osobný a živý rozprávač, ktorým sa počas čítania rodič stáva je pre dieťa na nezaplatenie
ü  tým, že dieťa vníma príbeh len pomocou svojho sluchu, môže pokojne odpočívať a nenamáhať svoj zrak a pritom si v svojich predstavách môže vykresľovať vlastné obrazy príbehu, čo vedie k nesmiernemu rozvoju jeho fantázie
ü  v rozprávkach vždy víťazí dobro nad zlom, zlo je potrestané a odsúdené, čo vedie v dieťati k spoznávaniu správnych hodnôt, ktoré mu do života chceme dať
ü  deti často chcú počuť svoju obľúbenú rozprávku stále dookola, čo často vedie k tomu, že sa postupne niektoré frázy naučia naspamäť, čím si zároveň cibria i svoju pamäť
 miminko spí na otci
Nielen čítať, ale aj dramatizovať
Ak budeme deťom rozprávky čítať monotónnym hlasom, nemôžeme sa potom čudovať, že ich počúvanie čoskoro omrzí. Pri čítaní rozprávok treba meniť intenzitu a farbu hlasu v závislosti od postáv a deja, čím si malých poslucháčov pritiahnete a oni si budú vedieť oveľa lepšie dej príbehu predstaviť a vžiť sa do neho. Väčšie deti sa do čítania niektorých replík môžu i zapojiť. Chvíle strávené pri knižke tak môžu byť príjemným zážitkom nielen pre naše deti, ale aj pre nás samotných.

Kde bolo, tam bolo
4 (80%)1